Metodické postupy pre improvizovanú záchranu a sebazáchranu v horskom a skalnom teréne - Straussova metóda (vytiahnutie protiváhou), metóda HOI.
Straussova metóda
Základná metóda improvizovanej záchrany, ktorá sa vyučuje na kurzoch skalného lezenia. Je to technika, ktorú používame v situácii, keď nastane pád pod istiace stanovište. Medzi ističom a zachraňovaným sa nenachádza žiadne postupové istenie, prípadne je zachraňovaný alebo istič schopný ho počas záchrany zrušiť, aby nebránilo vytiahnutiu zachraňovaného. Predpokladáme, že materiál, ktorý mame k dispozícii je minimálny, keďže sa nachádzame v úlohe ističa a spolulezec predtým než odliezol od štandu si zobral všetok dostupný materiál k isteniu v postupe. V našej pozícii by sme mali disponovať minimálne 2-3 pomocnými šnúrami (štandardne sa používajú v priemere 5-6 mm a dĺžke 1,5 m, 3 m a 3m, kratšia pomocná šnúra je zviazaná na sebaistenie) a materiál v istiacom stanovišti. Tiež predpokladáme, že istič bol pred pádom lezca zaistený na štande lodným uzlom a istil pomocou polovičného lodného uzla.
Improvizovana zachrana Straussovou metodou od Vlado Fecko na Vimeo.
- Uvoľnenie rúk ističa - po zachytení pádu zafixujeme istenie pomocou tzv. „kravského“ uzlu, aby sme si uvoľnili obe ruky.
- Zavesenie hmotnosti zachraňovaného na lano - následne vezmeme pomocnú šnúru (3 m, je potrebne aby bola rozviazaná), a uviažeme ju na prameň lana v ktorom visí zachraňovaný pomocou symetrického zadrhovacieho (prúsikového) uzla. Voľné konce šnúry omotáme okolo tela HMS karabíny v centrálnom bode na strane, kde nie je západka, tzv. „vianočkou“ a tú ukončíme ambulantným uzlom.
- Zrušenie istiacich uzlov - Zrušíme istenie kravským uzlom a povolovaním polovičného lodného uzla prenesieme váhu zachraňovaného do prusíka vyviazaného na telo karabíny. Zrušíme istenie polovičným lodným uzlom a lano ponecháme voľne prevlečené cez HMS karabínu. Lano by malo byť do karabíny zavesené tak, že prameň smerujúci k záchrancovi smeruje von z karabíny (od steny).
- Zavesenie hmotnosti záchrancu na lano - Uviažeme druhú pomocnú šnúru do symetrického zadrhovacieho (prúsikového) uzla na volné lano z opačnej strany od HMS karabíny a upevnime si ho o sedací úväz. Prenesieme doň svoju hmotnosť a tým odľahčíme sebaistenie cez lodný uzol v istiacom stanovišti, ktoré si povolíme na vhodnú dĺžku potrebnú k vyťahovaniu. Za ideálnych podmienok sa snažíme povoliť sebaistenie čo najbližšie k zachraňovanému.
- Vyťahovanie zachraňovaného - Potom môžeme začať samotné vyťahovanie a to spôsobom protiváhy nášho tela. Nohami sa snažíme tlačiť smerom dolu a rukami ťaháme za lano, v ktorom visí zachraňovaný. Keď prídeme do miesta, pokiaľ sme si predĺžili sebaistenie v istiacom stanovišti, za pomoci zadrhovacieho uzla vyšplháme po lane späť k istiacemu stanovišťu (tzv. „vyprusikujeme“), v prípade potreby môžeme použiť naviac aj ďalší prúsik. Následne opätovne vyťahujeme zachraňovaného až pokiaľ ho nedostaneme na istiace stanovište. V okamihu ako sa nám to podarí a vyprusikujeme späť k istiacemu stanovišťu.
- Zaistenie zachraňovaného na istiacom stanovišti - Vytvoríme si sebaistenie so slučky a karabíny do istiaceho stanovišťa (tzv. „odsadávačku“) a následné hneď zaistíme zachraňovaného. Je dôležite aby sme boli neustále istení cez sedací a zároveň aj hrudný uväz. Buď jednoducho prevlečenou šitou slučkou cez oká sedacieho a hrudného uväzu, alebo tzv. „alpským“ spôsobom nešitou dutou slučkou. Tiež na to dbáme aj v prípade zachraňovaného, ktoré ho môžeme zaistiť rovnako ako seba do odsadávačky, ktorej rušenie pri zahájení zlaňovania bude prácnejšie, keďže bude zaťažená celou hmotnosťou zachraňovaného a pri odopínaní bude potrebné ho nadvihnúť. Preto na zaistenie zachraňovaného môžeme použiť pomocnú šnúru (3 m, mala by byť rozviazaná), ktorú uviažeme do „vianočky“ a spojíme ňou karabínu v odsedávacej slučke zachraňovaného s karabínou jedného z bodov istiaceho stanovišťa. Vianočku vyväzujeme na šnúre ktorá oba body spája. Vianočku je následne možné jednoducho rozviazať jednou rukou bez zvýšenej námahy.
- Príprava na zlaňovanie - Po zaistení zrušíme vyťahovací systém („prusiky“) a odviažeme seba aj zachraňovaného z lana, ktoré pripravíme na metodické zlaňovanie. To znamená mať lano poistené proti pádu pokiaľ ho neprevlečieme cez vratný bod a urobiť na koncoch lana uzly, aby nedošlo k prekĺznutiu cez zlaňovaciu pomôcku.
- Odsadnutie do zlaňovacej pomôcky - Po príprave lana na zlanenie vložíme ho do zlaňovacej pomôcky (osmy, kýblika, ...), ktorú si predlžíme slučkou, tak aby bola v dosiahnuteľnej vzdialenosti od nás, ideálne do našej odsedávacej slučky. Potom uviažeme Prusikov/Machardov uzol pod zlaňovaciu pomôcku, aby sme brzdiacou rukou súčasne ovládali zadrhávací uzol a zrušíme vlastné sebaistenie. Ak zlaňujeme pomocou osmy môžeme využiť možnosť aretácie. Odsadneme si do istiaceho prúsika a zrušíme naše zaistenie odsedávacou slučkou do istiaceho stanoviska. Keby sme zabudli zrušiť zaistenie do stanoviska, po pripojení zachraňovaného do našej istiacej pomôcky by sme už neboli schopný zaistenie slučkou zrušiť!
- Pripnutie zachraňovaného do zlaňovacej pomôcky - Zachraňoavného pripneme do zlaňovacej pomôcky pomocou krátkej slučky, ktorou spojíme karabínu so zlaňovacou pomôckou s karabinou v odsedávacej slučke zachraňovaného. Následne zrušíme jeho istene v istiacom stanovišti. Pri odsadávačke použijeme ďalšiu šitú slučku v princípe kladky za pomoci ktorej zdvihneme zachraňovaného, tak že stúpime do slučky a protiváhou vlastného tela ju odľahčíme. Tu sa ukazuje výhoda „vianočky“, ktorá sa dá bez námahy a v kratšom čase rozviazať jednou rukou.
- Zlaňovanie - V tomto okamihu môžeme začať zlaňovať. Zraneného spolulezca máme pred sebou otočeného chrbtom ku skale. Jednou rukou mu pridržiavame hlavu a druhou regulujeme plynule zlaňovanie. Počas zlaňovania pozorujeme pozorne terén a hľadáme vhodne miesto na ďalší vratný bod.
Zlaňovanie v závese - Technika, pri ktorej zlaňujeme so zachraňovaným na chrbte. Tento systém je vhodný na položený terén, kde nie je možné zlaňovať so zachraňovaným pred sebou. Princíp spočíva v tom, že si obhodíme zachraňovaného cez rameno, ale treba si predtým dobre usporiadať zlanovací systém, pretože dôjde k menšiemu pootočeniu zlaňovacej pomôcky. Keď už máme zachraňovaného na chrbte upevníme si ho slučkou okolo tela pre lepšie ovládanie a takejto polohe zlaňujeme.
Metóda HOI
Podstatou Hoiovej metódy je zjednodušiť postup pri záchrane a jej urýchlenie. Metódu je možné použiť len ak máme k dispozícii viac ako polovicu dĺžky lana. V prípade, že sa zachraňovaný ocitá vo väčšej vzdialenosti ako polovica dĺžky lana je nutné ho vytiahnuť a až potom postupovať podľa metódy Hoi.
- Posúdenie funkčnej dĺžky lana - V prvom kroku je veľmi dôležité posúdiť funkčnú dĺžku lana. Pokiaľ sa zachraňovaný po páde nachádza do vzdialenosti polovice dĺžky lana od istiaceho stanovišťa je možné zahájiť záchranu podľa metódy Hoi a nie je nutné ho vyťahovať.
- Zavesenie hmotnosti zachraňovaného na lano - Po zachytení pádu urobíme „kravský“ uzol a uviažeme Prusikov/Machardov uzol z REEP šnúry, ktorú uviažeme do „vianočky“ v HMS karabíne rovnako ako pri Sraussovej metóde. Následné zrušíme „kravský“ a polovičný lodný uzol. V tejto pozícii pristúpime k samotnej Hoiovej metóde. Volné lano by malo smerovať smerom von z karabíny (od steny).
- Príprava na zlaňovanie - Do volného prameňa lana, ktorý prechádza cez HMS karabínu v istiacom stanovišti z druhej strany ako je zachraňovaný vložíme zlaňovaciu pomôcku a pod ňu uviažeme zadrhovaci uzol podobne ako pri zlaňovaní.
- Zlanenie k zachraňovanému - Zaťažíme zlaňovací systém a zadrhovací uzol, ktorý drží zachraňovaného odviažeme z HMS karabíny a hneď si ho priviažeme o vlastný úväz. Potom zahájime zlaňovanie ku zachraňovanému, tak že súčasne povoľujeme oba zadrhovacie uzly.
- Upevnenie zachraňovaného na chrbát - Keď sa dostaneme k zachraňovanému necháme zadrhovací uzol, ktorý je na jeho prameni, sa „zakusnúť“ v takej vzdialenosti aby bolo možné zachraňovaného položiť na chrbát. Upevnime si ho pomocou slučky okolo tela.
- Zlaňovanie - Súčasne zlaňujeme. Nesmieme ale zlaňovať úplne na koniec lana, je potrebné aby sme si nechali také 2 až 3 metre vôľu a mali tak lepšiu pozíciu vybudovať ďalší vratný bod.